Pre mnohých Slovákov je 17. november 1989 jeden z najdôležitejších dátumov našej histórie. Nesie v sebe spomienku na odvahu, túžbu po slobode a hlas ľudí, ktorí sa nebáli postaviť za budúcnosť.
17. november je sviatkom odvahy obyčajných ľudí, ktorí verili, že ich deti si zaslúžia žiť v krajine bez strachu, je dôkazom, že skutočná sila sa nemusí prejavovať násilím. Niekedy stačí svetlo sviečok, úprimné slová a jednotné srdce národa.
Tí, ktorí v novembri 1989 vyšli do ulíc, nerobili to pre vlastnú slávu. Robili to pre budúcnosť. Ich tichý, no pevný hlas spôsobil zmenu, akú si mnohí predtým nedokázali ani predstaviť. Nie preto, že by boli mocní, ale preto, že verili, že sloboda patrí každému človeku.
Sloboda nevzniká hlučne – často sa rodí v tichu odvahy, v pevných postojoch a v ochote stáť za pravdou.
Dnes, o desaťročia neskôr, je na nás, aby sme túto slobodu chránili. Aby sme ju nebrali ako samozrejmosť, ale ako dar, o ktorý sa treba starať – s rešpektom, zodpovednosťou a úctou jeden k druhému.
Nech je tento deň pripomienkou toho, že aj malé svetlo dokáže rozptýliť veľkú tmu. A že nádej, ktorú v sebe nosíme, je vždy silnejšia než strach.
Aj my sme si v našej škole pripomenuli tento významný deň a udalosti Nežnej revolúcie.
Naši deviataci navštívili výstavu, ktorú pri príležitosti novembrových udalostí pripravilo Mestské kultúrne stredisko v Moldave nad Bodvou. Prostredníctvom archívnych dokumentov a historických materiálov získali komplexnejší pohľad na vznik, vývoj a pád železnej opony, s osobitným dôrazom na novembrové udalosti v Československu. Výstava im priblížila najdôležitejšie okamihy revolúcie a pripomenula, aká vzácna je sloboda a akú cestu musela naša spoločnosť prejsť, aby ju získala.
V školskom rozhlase sme si vypočuli reláciu venovanú historickému významu 17. novembra a spomienkam na udalosti Nežnej revolúcie.
A potom sme SLOBODU nechali prehovoriť aj prostredníctvom symbolov a spoločných aktivít. Na krídlach holubice letela SLOBODA do celého sveta. Vytvárali sme reťaze s nápismi, ktoré pre nás symbolizujú slobodu, odvahu a nádej. Každé svetielko a každý nápis sa stali malou spomienkou na tých, ktorí sa nebáli postaviť za našu budúcnosť. Kvietky slobody zaplnili celú záhradu slobody a pomyselným kľúčom sme spoločne otvárali dvere k slobode.
Pred 37 rokmi sme si sľúbili lásku. Sľúbili sme si vravieť pravdu len. Sľúbili sme si vydržať, sľúbili sme si nový deň.
Nezabúdajme na tento sľub. Pretože sloboda nie je len spomienkou na minulosť. Je predovšetkým našou zodpovednosťou za budú











































