Národný park Muránska planina a Ochtinská aragonitová jaskyňa
Žiaci 8.C triedy sa vybrali za prírodnými krásami našej krajiny. Pod vedením svojich pedagógov putovali za prírodnými a kultúrno-historickými pamiatkami Horného Gemera – Ochtinskej aragonitovej jaskyne a zavítali aj do najmladšieho Národného parku na Slovensku – Národného parku Muránska planina.
Cestovanie do vesmíru vďaka Ochtinskej aragonitovej jaskyni nemusí byť iba fantáziou. Priamo v srdci Slovenska, neďaleko Revúcej, našli vstupnú bránu do podzemného vesmíru, ktorý bol pred očami nás smrteľníkov ukrytý do roku 1954. V roku 1954 náhoda chcela, aby sa pri bežnej práci baníkov odhalil takpovediac nový svet. Verejnosti bol sprístupnený až v roku 1972. Keď hovoríme o galaxii, skutočne nepreháňame. Ochtinská aragonitová jaskyňa totiž nie je posievaná kvapľami, ale kryštálmi, ktoré hrajú rôznymi farbami. Cestu do vesmíru začali vo Vstupnej sieni jaskyne, odkiaľ sa dostali do Mramorovej siene, ktorá ich doviedla do Hviezdnej siene. Videli aj samotné srdce Ochtinskej jaskyne. Ako poslednú navštívili Sieň mliečnej cesty, kde si zblízka prezreli rôznorodú výzdobu aragonitu, ktorá sa tvorí už desiatky, ba až stovky tisíc rokov neustálym pôsobením vody, ktorá z jaskynného aragonitu vytesáva umelecké diela nevyčísliteľnej hodnoty. Pri troške fantázie zazreli matku s dieťaťom, visiaci kľúč, barany, ježka, balerínu, veveričku, škorpióna, jaskynného duch či dokonca chlpatú Afriku.
Tu sa skončila ich cesta za tajomstvami podzemného sveta a čarovná chodba ich vyviedla už do menej čarovnej reality. Nezúfali však, nakoľko ich čakala ďalšia atrakcia na Muránskej planine – sysle.
Stretnúť sysle vo voľnej prírode je takmer nemožné. Sysľovisko Biele vody pri Muráni bolo výnimkou.Sysle z "muránskej lúky" boli veľmi priateľské, zvyknuté na zvedavých turistov a za kúsok jedla aj radi zapózovali na fotografiu.
„Pre nás bolo toto miesto ako splnený sen - lúka plná sysľov, malých rozkošných tvorov, ktoré si vzali kúsok jedla priamo z našich rúk. Zoznamovali sa s nami, pochutnávali si na dobrotách, ktoré sme im priniesli - nakrájanú mrkvu, oriešky, slnečnicové semiačka. Veľkej popularite sa vytešoval syseľ – Artur. Tí menej odvážni sa dívali na svet zo svojich podzemných nôr.
Nezabudli sme však ani na to, že syseľ je zákonom chránené zviera a správali sme sa k nim s rešpektom“.
Vyčerpaní a unavení, ale s krásnymi zážitkami ukončili žiaci a ich pedagógovia putovanie za krásami našej krajiny.








































































