Aj siedmaci a ôsmaci so svojimi pani učiteľkami sa konečne dočkali očakávaného školského výletu. Prežili ho v lone prekrásnej tatranskej prírody, nadýchali sa čerstvého  tatranského vzduchu, cez vystavené  exponáty Múzea  TANAPu  si rozšírili obzor vedomostí z oblasti geológie, fauny a flóry, histórie a etnografie na území Tatier, zabavili sa v Poliankove, prezreli si výber z tvorby maliara Mariána Čižmárika zvaný Brány v Tatranskej galérii, utužili sa vzťahy v kolektívoch tried, vznikali nové priateľstvá...
 Ale poďme pekne po poriadku.
Prvý deň výletu – po príchode do Popradu  sme sa ubytovali v hoteli – Tatra, ktorý sa nachádzal 150 m od železničnej stanice. Po  Vysokých Tatrách sme sa rozhodli pohybovať tatranskou  električkou. Ešte v ten deň sme navštívili  Múzeum TANAPu v Tatranskej Lomnici, ktoré patrí medzi najnavštevovanejšie múzeá svojho druhu na Slovensku.
Múzeum má tvar typického trojuholníka týčiaceho sa k vysokým tatranským štítom, ktorý zapadá do okolitého tatranského prostredia. Spoznali sme  tu charakter tatranskej prírody, oboznámili  sa s jej ochranou a históriou sprístupňovania Tatier.
Prvý deň sme zavŕšili večernou vychádzkou po Poprade a čakal nás ďalší deň, ktorý sme trávili na Štrbskom Plese a v Tatranskej Polianke.    
Tu sme navštívili unikátnu digitálnu galériu Poliankovo. Obrazy v nej sa pohybujú na veľkých plátnach, z horských výšok sa vám spotia dlane, africké ženy tancujú kúsok od vás – takmer cítite ich dych a vibrácie ich dupotajúcich nôh. V predstavách môžete zlaniť najvyšší vodopád sveta (Angelov vodopád, 979 metrov), vyskúšať na vlastnom chrbte krosná tatranského nosiča, alebo si zapádlovať v slávnom gumennom nafukovacom rafte nazvanom Modrý hroch použitom v roku 2001 počas Expedície Omo.
Väčšina výstavy v galérii Poliankovo je venovaných slovenskému režisérovi, scenáristovi a cestovateľovi- Pavlovi Barabášovi. Je medzinárodne najúspešnejším slovenským dokumentaristom, ktorý  nakrúca filmy s horskou, športovou a cestovateľskou tematikou a často sa zameriava na život ľudí v extrémnych podmienkach. 
 Na informačných tabuliach možno čítať mnohé Barabášove myšlienky a základné informácie o niektorých jeho cestách:
 „Život ponúka množstvo príležitostí vydať sa na cestu. Nepremeškajte ani jedinú.“ 
 „Keď sa pred tebou otvoria mnohé cesty a ty nevieš, ktorou sa vydať, radšej si ľahni a čakaj. Lež ticho a pokojne, kým nezachytíš cestu svojho srdca.“
„Tajomstvo, ako v živote niečo dosiahnuť, spočíva predovšetkým v tvojej hlbokej túžbe. A až potom vo viere, že to dokážeš.“
Takmer hodinová zábava v tejto netradičnej galérii  ubehla veľmi rýchlo a my sme opúšťali brány galérie spokojní a šťastní.
V najvyššie položenej osade Vysokých Tatier sme absolvovali turistickú prechádzku okolo najznámejšieho  a najnavštevovanejšieho  tatranského  plesa, ktoré má nadmorskú výšku 1 346 m n.m.
Tretí deň nášho výletu sme si prezreli výber z tvorby maliara Mariána Čižmárika zvaný Brány v Tatranskej galérii v Poprade. Galéria sídli v nádherne zrekonštruovanej historickej budove parnej elektrárne, vznikla v roku 1960 a jej prvým sídlom bol Starý Smokovec. Po viacerých miestach pôsobenia sa definitívne usídlila v Poprade. V súčasnosti jej bohatý zbierkový fond predstavujú diela regionálnych spišských umelcov a súčasných umelcov východného Slovenska.
V popoludňajších hodinách  sme nasadli na rýchlik do Košíc a šťastní s množstvom nezabudnuteľných zážitkov vrátili domov.
Veríme, že mnohé z nich nám zostanú hlboko v pamäti a už teraz sa tešíme na ďalšie spoločné chvíle strávené pri spoznávaní krásnych kútov našej  domoviny.