V uplynulých dňoch sme finišovali aktivitami, ktoré sú jedným z kritérií na získanie titulu ŠKOLA PRIATEĽSKÁ K DEŤOM.
Naši siedmaci s pani učiteľkou Mgr. Monikou Kóréovou a ôsmaci s pani Mgr. Gabrielou Šoffa v rámci hodín občianskej náuky a etickej výchovy si pozreli online konferenciu POMOC CHUTÍ PO ARAŠIDOCH a tiež krátky film k 75. výročiu UNICEF.
Dozvedeli sa, že UNICEF začal pomáhať vo svete po 2. svetovej vojne a pomáha už 75 rokov. Ďalej ako prebiehala pomoc v Československu po 2. svetovej vojne a čím sa podobá na tú, ktorú poskytuje Slovensko vo svete dnes, ako prebieha práca v teréne. Pomoc, žiaľ, na svete potrebuje stále viac ľudí.
Chuť a vôňa arašidov sprevádza UNICEF od začiatku jeho misie. Arašidové maslo rozdávala UNRRA (predchodca UNICEFu) po 2. svetovej vojne aj na Slovensku, pretože poskytovalo deťom oslabeným vojnou výživné látky, ktoré im po rokoch hladovania chýbali. Aj dnes balíčky s vysokonutričnou arašidovou pastou dokážu v priebehu 6 - 8 týždňov zachrániť život deťom trpiacim podvýživou. Už za 1 € dokážeme zabezpečiť pre podvyživené dieťatko dennú dávku tejto zázračnej výživy. Ako malé oriešky dokážu zachrániť život, tak aj malá finančná pomoc vie zmeniť osudy mnohých detí.
UNICEF pracuje na tom, aby im zabezpečil detstvo, v ktorom sú milované, chránené, zdravé, vzdelávané, a v ktorom sú schopné naplniť svoj potenciál. Avšak to nie je možné bez zapojenia nás všetkých - srdečných a štedrých obyčajných ľudí, aj tých zo Slovenska.
Svoju humanitárnu pomoc priblížila aj riaditeľka UNICEF na Slovensku, ktorá takmer 10 rokov strávila na humanitárnych misiách v Keni, Gruzínsku, Južnom Sudáne, Afganistane, na Haiti, v Bosne a Hercegovine, na turecko-sýrskej hranici a na Ukrajine.
„Všetky okolnosti v mojom živote ma viedli postupne k jedinému – humanitárnej pomoci. Opustila som svoju komfortnú zónu istoty, rodinného zázemia a bezpečia. Misie preveria vaše schopnosti a vyťažia z vás silu, o ktorej ste ani netušili. Priamo v teréne vidíte nevyhnutnosť pomoci, vďačnosť ľudí, ktorí sú na ňu odkázaní, a ktorí by inak ostali v zabudnutí.“
Šiestaci si pripravili s pani učiteľkou Mgr. Evou Petrášovou aktivitu s názvom
AJ KEĎ BEZ PEŇAZÍ. O AFGANISTANE.
Oboznámili sa so základnými informáciami o problémoch, ktoré prežívajú deti v Afganistane. Potom si prečítali príbeh dievčaťa Munbaty, po ktorom nasledovala spoločná diskusia. Žiaci si vypracovali pracovné listy, v ktorých boli otázky týkajúce sa informácií o školstve v Afganistane a tiež otvorené otázky, v ktorých žiaci mohli vyjadriť vlastný názor. Zistili, že chodiť do školy v tejto krajine nie je také jednoduché, tiež sa dozvedeli, že dievčatá to majú náročnejšie ako chlapci a vzdelanie je pre nich veľmi dôležité a má veľký význam. Následne si dievčatá dali na hlavu šatky a vyskúšali si, ako dievčatá v Afganistane chodia do školy oblečené. Potom dostali prútené košíky, krčah na vodu, jednoduché hudobné nástroje - aby si tak symbolicky pripomenuli prostredie a život týchto detí. Porozprávali sa o tom, aké by to bolo, keby takto mali chodiť do školy...
Príbehy a aktivity UNICEFu nám ukazujú, koľko dobrého dokážu ľudia urobiť, keď sa po celom svete spoja, aby chránili práva tých najmenších a najzraniteľnejších. Aby chránili práva detí.
