Advent je čas oddychu a prípravy na vianočné sviatky. Skladá sa zo štyroch adventných nedieľ ešte pred narodením Ježiša Krista, zároveň sa môže posledná adventná nedeľa prekrývať so samotným Štedrým dňom.
Toto obdobie sa vyznačuje oddychom a duchovnou prípravou na samotné Vianoce. Slovo advent pochádza z gréckeho slova epifaneia – zjavenie, ktoré označovalo príchod božstva alebo návštevu kráľa.
V slovenskej ľudovej kultúre mal advent magický charakter obdobia, kedy môžu nadprirodzené sily pozitívne alebo negatívne ovplyvniť budúcnosť.
S tým súviseli aj rôzne povery a obyčaje ako veštenie, vinšovanie a podobne. Tradičné adventné obdobie má kajúci charakter a chápe sa ako čas pokánia, ako je to napríklad pri pôste. V nedávnej minulosti sa vyznačoval obdobím domácich prác, ako pranie peria, šitie, štrikovanie, tkanie a podobne. Advent sa bral ako pokojnejšie obdobie po jesennej žatve, kedy boli kratšie dni a dlhšie noci.
Adventný veniec - Neodmysliteľnou súčasťou každej domácnosti je aj adventný veniec, na ktorom sú štyri sviečky. Zapaľujú sa postupne, teda každá z nich pripadá na jednu adventnú nedeľu.
Adventný kalendár – Tento prvok vznikol ešte v 19. storočí v prostredí evanjelickej cirkvi. Prvé adventné kalendáre sa kreslili jednoduchou kriedou, neskôr formou sviečkových vencov. Predchodca adventného kalendára aký poznáme dnes vznikol kvôli deťom, aby im skrátil čakanie na Vianoce.
Ondrej (30. november) – V minulosti si počas tohto dňa slobodné dievčatá nechávali predpovedať, kedy sa vydajú a aké povolanie bude mať ich nastávajúci. Zvykom bolo aj hrabanie dna potoka alebo liatie olova.
Barbora (4. december) – Počas tohto dňa sa trhali vetvičky zo stromov a keď do Vianoc pekne rozkvitli, bolo to znamenie, že sa dievča do roka vydá.
Mikuláš (6. december) – Na Mikuláša dostávajú dobré deti sladkosti, zlé naopak uhlie alebo štrk. Zvykom je položiť do okna vyčistenú čižmu, v ktorej si deti odmenu alebo trest ráno nájdu. Mikuláš bol však skutočný človek, ktorý sa narodil v roku 250 do veľmi bohatej rodiny. V dospelosti pomáhal chudobným, celý svoj majetok rozdal a stal sa biskupom.
Lucia (13. december) – Slovenské legendy považujú Luciu za najväčšiu zo všetkých bosoriek. Príbeh hovorí, že keď ju ľudia chceli upáliť ako bosorku, nič sa jej nestalo a žila ďalej. Deň pred Luciou sa zvykne jesť cesnak, ktorý má chrániť ľudí pred zlými duchmi. V minulosti si ľudia od Lucie až do Vianoc vymetali každú izbu v dome či dokonca aj stajne metličkou a kropili ich svätenou vodou. Dodnes sa ľudia držia príslovia: „Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc“.
Štedrý deň (24. december) - Zavŕšením adventného obdobia sú vianočné sviatky a Štedrý deň.