Na hodinách dejepisu sa učíme, že „informácie o živote ľudí v minulosti získavame pomocou archeologických výskumov, pri ktorých archeológovia získavajú pamiatky hmotnej kultúry. Tie sú vystavené v múzeách, kde ich môže vidieť každý návštevník. Tak sa stanú svedkami našej minulosti a oboznámia nás so životom našich predkov. Tvoria spoločnú historickú pamäť a kultúrne dedičstvo štátu.“
Tieto hmotné pamiatky nám presvedčivo rozprávajú o tom, ako sa žilo v minulosti. A my sme sa na našich hodinách dejepisu v 6.ročníku preniesli do tej najstaršej minulosti – teda do praveku.
Zhotovili sme projektové diela o najstaršom predchodcovi človeka – LUCY z HADARU
a zároveň sme vyskúšali prácu archeológov. Konkrétne – Donalda Johansona, ktorý v roku 1974 pracoval v Etiópii v archeologickej lokalite Hadar a pri hľadaní pravekých fosílií objavil kosti australopiteka- LUCY. Žila pred 3,2 miliónmi rokov. Naša- moldavská expedícia sa tiež vydarila. Veď posúďte sami!
Kráľom doby praveku boli mamuty. Stali sa najdôležitejším zdrojom potravy paleolitického človeka. Väčšina z nich bola veľká asi ako dnešný slon indický, teda 2,7 až 3,4 metra s váhou 4- 6 ton. Zmena podnebia na konci paleolitu spôsobila vyhynutie veľkých zvierat, teda aj mamutov. Kresba mamutov bola námetom pre skupinku žiakov zo 6.B triedy. Výsledok ich snaživej práce bol tiež pozoruhodný.
A do tretice hádanka pre vás. Čo je to?
Je vyrezaná z mamutieho kla, jej vek sa odhaduje na 23 000 rokov, je žltosivobielej farby, vysoká 7,5 cm a znázorňuje nahú ženu bez hlavy a rúk. Bola vytvorená človekom dnešného typu – Homo Sapiens Sapiens.
Je to najstarší doklad výtvarného prejavu na Slovensku. Našla sa v dedine pri Piešťanoch. Originál sošky sa nachádza v expozícii Klenoty dávnej minulosti Slovenska na Bratislavskom hrade. Jej historickú hodnotu nie je možné vyčísliť žiadnou finančnou sumou.
Ak ste odpovedali MORAVIANSKA VENUŠA – patrí Vám obdiv.
A táto maličká soška z mamutoviny, ktorá vzbudila záujem i nás - laikov o najstaršie dejiny ľudstva sa stala námetom výtvarného spracovania.
I napriek tomu, že prvá dáma slovenského praveku sa zachovala bez hlavy a rúk, neubralo to však na jej hodnote. Je výnimočná tým, že bola vyhotovená realisticky, s minimálnou štylizáciou.
Moravianska venuša patrí medzi najstaršie prejavy ľudského umenia na našom území a dokumentuje zmysel pre krásu umenia i u tých najstarších, pradávnych obyvateľov malého Slovenska. Stala sa doslova symbolom pravekých dejín krajiny medzi Tatrami a Dunajom.
Je hmatateľným odkazom neznámeho lovca z hlbín praveku nasledujúcim generáciám a pýchou národa, ktorý dnes žije na území, kde bola vytvorená.
Veríme, že sa Vám venuša v našom prevedení páči a tešíme sa na ďalšie historické výzvy.
Žiaci 6.A, B, C pod vedením pani učiteliek Mgr. Eriky Kissovej, PaedDr. Bernadety Soltészovej, PhD.
