Každé dieťa sa túži stať hrdinom. Deti ako hrdinov vnímajú policajtov, požiarnikov, záchranárov, vojakov i svoje pani učiteľky. Veľmi málo sa hovorí o práci humanitárnych pracovníkov, ktorí sú tiež hrdinami. Práca ľudí, ktorí pracujú pre organizácie ako je UNICEF, je často náročná, ale môže byť aj úplne obyčajná. Títo ľudia sú hrdinami, lebo pracujú v ťažkých podmienkach a snažia sa o to, aby každé dieťa mohlo chodiť do školy.
Žiaci II. C triedy na hodine náboženskej výchovy a taktiež VI. oddelenie ŠKD pod vedením PaedDr. B. Soltésovej, PhD.vytvárali aktivity zamerané na vzájomné pomáhanie a rozvoj emocionálnych zručností.
Po prvotnom oboznámení sa s medzinárodnou organizáciou UNICEF, si na úvod hodiny pozreli krátku video ukážku o Ayshi, ktorá trávi celé dni nosením vody. Jej mama sa stará o malých súrodencov a otec má na starosti dobytok, jej brat chodí do školy. Príbeh 13- ročného dievčaťa bol motivačným prostriedkom pre uvedomenie si spôsobu života detí v rozvojových krajinách. Dozvedeli sa tiež o mnohých úlohách, ktoré humanitárni pracovníci z Unicefu vykonávajú, aby poskytli deťom detstvo chránené, zdravé, milované a vzdelávané. Stavajú studne, rozdávajú chlórové tabletky, vitamíny, lieky, opravujú poškodené školy, učia deti žijúce vo vojnových zónach, ako sa chrániť v oblasti, kde môže byť mína, atď.
Žiaci pochopili, že mať vodu, vzdelanie, domov, rodinu nie je pre všetky deti na tomto svete samozrejmosťou.
Každý človek je jedinečný. Máme rozdielne odtlačky prstov, ktoré nás odlišujú. To znamená, že keby niekto urobil veľa dobrých skutkov tajne, tak ho podľa odtlačkov prstov dokážu identifikovať a vyhlásiť za hrdinu. Keď sa narodíme, tak sa staneme občanmi štátu, v ktorom sme sa narodili, a údaje o nás sú zaregistrované. No na svete existuje veľa detí, o ktorých nik nevie. Nie sú nikde zaregistrované. Tieto deti, aj keby urobili čokoľvek dobré, tak by ich nik nemohol oceniť, lebo nie sú žiadne informácie o tom, že existujú. O ich hrdinských činoch nebude nik vedieť, hoci možno zachránili iné deti pred streľbou alebo svojich rodičov, súrodencov počas zemetrasenia….
Tak sa ďalšia skupinka druhákov pustila do tvorby vlastného identifikačného preukazu aj s odtlačkom prsta. Uvedomili si pritom, že jednou z úloh Superhrdinov UNICEF-u je, aby deti na celom svete boli registrované.
Tretia skupinka detí kreslila svojho superhrdinu, s odôvodnením: Toto je môj superhrdina, pretože ........
V poslednej skupine boli deti vyzvané k tomu, aby pouvažovali nad tým a zamysleli sa, že mnohé veci v živote nie sú samozrejmé, a máme byť za ne denne vďačné. Po krátkej úvahe deti napísali do piatich prstov mená 5 ľudí, ktorým sú vďační za.....................
Zo skupinových prác vznikol plagát, na ktorý sa umiestnili jednotlivé práce detí s heslom: „Pomáham s UNICEF-om“.
Po dlhej diskusii si žiaci uvedomili, že k tomu, aby sa stali hrdinami stačí tak málo. Pomôcť svojim najbližším – rodičom, starým rodičom, súrodencom, susedovi, a v triednom kolektíve – spolužiakom. A v neposlednom rade každému, kto o pomoc požiada.
Veď pomáhať je predsa ľudské.