Takmer 80 žiakov v sprievode svojich pedagógov sa v dňoch 6.6. – 8.6.2018 zúčastnilo tematickej exkurzie Oswienčim – Krakow - Wieliczka. Každý jeden deň bol naplánovaný do poslednej minúty s cieľom vidieť toho čo najviac, veď nie nadarmo sa hovorí „raz vidieť je viac ako stokrát počuť“.
Cestou sme sa zastavili v rodnom meste pápeža Jána Pavla II. vo Wadowiciach. Videli sme jeho rodný dom a blízku baziliku Obetovania najsvätejšej Panny Márie, v ktorej bol v detstve budúci pápež pokrstený a pôsobil tu ako miništrant.
Ďalšia naša cesta viedla do Osvienčimu, ktorý symbolizuje najtemnejšiu kapitolu ľudstva. Čakala nás prehliadka Štátneho Múzea Auschwitz-Birkenau. Sprevádzala nás slovensky hovoriaca sprievodkyňa. Jej rozprávanie o živote väzňov v tábore bolo zaujímavé a veľmi emotívne. Zanechalo v nás hlboký dojem, všetci sme pozorne počúvali. Už pri vchode bolo cítiť taký zvláštny chlad, ktorý nám prechádzal po chrbte... Skutočné zimomriavky, na ktoré sa nedá len tak ľahko zabudnúť, nám prebehli po chrbte pri pohľade na veľký nápis ARBEIT MACHT FREI. Nie je snáď nikto, kto by nevedel preložiť túto vstupenku do „raja“ .
Brána, ostnatý drôt a ďalej už len sprítomnené peklo na Zemi. Prechádzali sme barak po baraku, najprv sme si prezerali dokumenty a fotky, ktoré zobrazovali vtedajšiu skutočnosť. Polomŕtvi dospelí, zostarnuté deti, dohola ostrihané ženy, vychudnuté telá a bezcieľne sa pozerajúce oči, ktoré v sebe nemajú ani kúsok života.
Vlasy počítané na tony, miestnosti väčšie ako naše triedy po strop naplnené tisíckami predmetov, ktoré si židia priniesli so sebou. Okuliare, kufre, protézy a barle, hrnce, zubné kefky a holiace potreby. To všetko sú len čísla ukrývajúce skutočných ľudí. A nespočetné množstvo detských topánok.
Miesta, ktoré sme tu videli sú dôkazom toho, kam je schopná siahať ľudská zloba a nenávisť. Keď ľudský život nemal žiadnu hodnotu, keď ľudia strácali svoju dôstojnosť, žili v neľudských podmienkach. Uctili sme si ich pamiatku aj symbolickým zapálením sviece. Sprievodkyňa sa s nami rozlúčila a vyzvala mladých, ktorým patrí budúcnosť, aby nikdy nedopustili takú strašnú hrôzu, ktorá sa odohrala v Osvienčime.
Bezprostredne po prehliadke koncentračného tábora boli reakcie žiakov nasledovné:
„Bol pre mňa silný zážitok, najviac ma zaujal ťažký život ľudí v tábore, neľudské podmienky, bol to masaker, kam siaha ľudská zloba, bolo to pre mňa veľmi poučné, som trocha zmätený, je to zvláštny pocit vidieť to všetko na vlastné oči, urobil som veľa fotiek...........“
Po náročnom prvom dni nás čakalo ubytovanie v hoteli Junior.
Na druhý deň sme sa vybrali do židovskej štvrte - Kazimierz, ktorá bola pôvodne samostatným mestom. Založil ho kráľ Kazimír Veľký ešte v 14. storočí a stal sa symbolom ľudských útrap no i vzájomnej tolerancie. Zažil zverstvá nacizmu, stáročia predtým tu však žili v zhode židia spolu s kresťanmi. Blízkosť kostolov a synagóg je toho jasným dôkazom. Osobitú mestskú štvrť preslávil film Stevena Spielberga - Schindlerov zoznam. Strhujúci príbeh židov z Krakova priblížil na pozadí 2. svetovej vojny. Kazimierz je dnes centrom umenia a novátorských myšlienok. Každoročne je dejiskom festivalu židovskej kultúry, pravidelne sa tu konajú prednášky a rôzne výstavy. Mali sme možnosť nahliadnuť do jednej synagógy, prezreli sme si aj židovský cintorín.
Naša cesta pokračovala prehliadkou historického centra Krakowa až na hlavné námestie. Tam sa nedala prehliadnuť veľkosť a majestátnosť Mariánskeho kostola a s ním spojená legenda o udatnom trubačovi. Pozreli sme si krásy a zaujímavosti hradu Wawel, ktorý sa vypína na nábreží Visly. K hradu sa viaže aj legenda o drakovi, ktorý žil v jaskyni pod hradom. Ten pravidelne obedoval miestny dobytok, ovce a nepohrdol ani ľuďmi. Preto sa princ Krak, ktorý dal postaviť Wawel a nazval podľa seba mesto, rozhodol, že to musí prestať. Tak napchal ovčiu kožu sírou, zapálil a hodil ju drakovi a ten pri pojedaní ovce vybuchol.
Dodnes, aby sa na túto udalosť nezabudlo, stojí pod hradbami socha draka, ktorá v pravidelných intervaloch chrlí oheň. Drak je aj symbolom Krakowa a bol azda na každom reklamnom predmete.
Žiaci o Krakowe:
„Krakow je prekrásne mesto, dýcha stredovekou históriou, Wawel je krásny, ohromilo ma námestie, na ktorom bolo azda milión ľudí, Krakow je veľkomesto, najviac sa mi páčilo námestie, trubač bol super, rád pôjdem aj na budúce......“
Unavení a vyčerpaní sme sa vrátili vo večerných hodinách do hotela.
Vyvrcholením našej trojdňovej exkurzie bola prehliadka soľnej bane vo Wieliczke,
ktorá sa nachádza na zozname UNESCO od r. 1978. Začína sa zostupom 380 schodov do podzemia. Spolu sme v bani prešli 1 000 schodov a boli sme v hĺbke 135 metrov. Baňa je hlboká 327 m, dlhá približne 300 km a má deväť podlaží. Pre turistov je sprístupnená 3,5 km dlhá trasa. Všetko, čo sme v nej videli, bolo zo soli – steny, sochy, kaplnka, kostolná sieň, obrazy, lustre, dokonca aj dlážka, po ktorej sme chodili. Kto neveril, mal dovolené presvedčiť sa...Z výkladu našej veľmi šikovnej sprievodkyne Martušky sme sa dozvedeli mnoho o živote baníkov a ťažbe soli, ktorá sa začala v 13. st. a ťažila sa až do roku 2007.
O Wieliczke žiaci povedali:
„Bolo to nádherné, Wieliczka je neuveriteľne krásna a tajomná, chcela by som tu mať svadbu, tie drevené schody ma dostali, mňa zas cesta baníckym výťahom .......“
V popoludňajších hodinách sme vyštartovali na Slovensko, cestou sme sa zastavili v mestečku Zakopané, kde sme minuli posledné úspory na suveníry pre rodičov ako poďakovanie, že nám financovali túto exkurziu.
Vyčerpaní, ale s obrovským batohom zážitkov, nových vedomostí i skúseností do života sme sa šťastne vrátili domov. Veríme, že si ešte dlho uchováme tieto zážitky, dojmy a poznatky z danej exkurzie. Naše poďakovanie patrí aj pani riaditeľke, ktorá nám umožnila v reálnom prostredí oboznámiť sa s historickými udalosťami a pamätihodnosťami, ktoré nám
zostanú dlho v pamäti.Ďakujeme Mgr. Erike Kissovej za organizáciu exkurzie a Ing. Zdenke Fiedlerovej, Mgr. Gabriele Šoffa, PhDr. Karolíne Halászovej a RNDr. Viere Stupákovej za spoluprácu. Foto
Foto1